Oficiálne je pohľadový betón využívaný zhruba 1 storočie. Práve na začiatku 20. rokov 20. st. zažíval svoj prvý väčší boom, v rámci ktorého sa uplatňoval hlavne pri výstavbe kultúrnych či komerčných inštitúcií. Druhá veľká vlna, ktorá zahájila epochu pohľadového betónu, prišla až v 60. rokoch 20. st. Vtedy architektúru ovládal smer známy ako brutalizmus, ktorý preferoval „surový“ vzhľad budov bez väčších vonkajších úprav. Na to sa ako stvorený hodil pohľadový betón, pre ktorý je takáto „neupravená“ forma vzhľadu typická.

Pred príchodom pohľadového betónu sa už dlhší čas stavalo vo veľkom z klasického betónu. Ten síce bol považovaný za najpevnejší a najodolnejší materiál, no jeho hlavným problémom bol vzhľad. Po dizajnovej stránke totiž nebol dobrou voľbou pre budovy , ktoré sa realizovali s cieľom stavať kvalitne aj esteticky zároveň. Elegantný reprezentatívny vzhľad bol potrebný hlavne pri sídlach divadiel, galérií či bankových domov.

Výhody pohľadového betónu predurčili tento materiál, aby sa začal vo veľkom využívať na rôznych stavbách. Po tom, čo sa osvedčil pri veľkých viacposchodových inštitúciách, si našiel svoje miesto aj pri výstavbe bežných rodinných domov. Na tých sa nenachádza len v podobe pohľadových fasád, ako tomu bolo spočiatku. Stabilné uplatnenie našiel napríklad aj vo forme betónových konštrukcií alebo plotov okolo domov, ktoré sú garanciou bezpečnosti. Za týmto účelom je čoraz viac vyhľadávaný aj pri výstavbe skladov a priemyselných objektov.